Po čom ženy (aj muži) túžia

Že mnohé dámy chodia k estetickým plastickým chirurgom, je už roky bežná vec, ktorú si ani nevšímame, lenže k estetickým plastickým chirurgom chodia čoraz častejšie aj muži. MUDr. PETER ŽIAK, PhD. (45) patrí medzi špičkových slovenských estetických plastických chirurgov, ku ktorému chodí do Bratislavy najmä zahraničná klientela, a hovorí, že spomedzi všetkých klientov je zhruba 10 percent mužov. Ich počet stúpa. Ako jediný plastický chirurg na Slovensku sa venuje aj estetickým operáciám penisov. Ktoré estetické operácie najčastejšie podstupujú muži? Majú realistické očakávania? A ako sa zväčšujú penisy?

Vždy ste boli plastickým chirurgom?

Začínal som ako všeobecný chirurg v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, neskôr som prešiel na plastickú chirurgiu. Plastická chirurgia sa rozdeľuje na rekonštrukčnú a estetickú. Robil som zo začiatku rekonštrukčnú chirurgiu, do toho spadajú napríklad operácie rázštepov, chirurgia ruky, rekonštrukcie prsníkov po liečbe karcinómov. Keď žene amputujú prsník pre karcinóm, vezme sa iná časť tkaniva z tela, napríklad kožný lalok z brucha, a vymodeluje sa z neho nový prsník.

To sú asi pomerne zložité operácie, alebo nie?

Sú, vykonávajú sa aj pod mikroskopom, takisto keď si niekto odsekne prst, drobné cievy a nervy sa šijú pod mikroskopom, takže veľká časť rekonštrukčnej plastickej chirurgie je mikrochirurgia. Odbor je veľmi široký, vývoj a prísun poznatkov je natoľko veľký, že nie je v silách jedného lekára obsiahnuť všetko, takže je nutná špecializácia a dokonca subšpecializácia.

Keď ste robili operácie rázštepov, pacienti boli najmä deti?

Áno, venoval som sa rekonštrukčným tvárovým operáciám u detí s rázštepmi pery a podnebia. Je to veľmi náročné pre rodiča aj pre chirurga. Predstavte si rodiča, ktorý má nechať operovať trojmesačné dieťa, v Česku dokonca razia teóriu neonatálnych operácií, čiže operovanie hneď po narodení. Vo svete sa väčšinou operuje v troch mesiacoch života, čo mi je bližšie. Je to pre rodičov extrémne náročné, ale o to krajšie, keď sa všetko podarí.

„Prečo chcú operáciu? Tú otázku neotváram.“

Rodičia asi prežívajú veľké emócie…

Presne, sem-tam sa stalo, že ma rodičia dieťaťa vyobjímali so slzami šťastia v očiach, ale život prináša mnohé paradoxy, čo sa ukázalo, keď som začal robiť estetickú plastickú chirurgiu – omnoho viac ma od šťastia objímajú pacientky, keď im napríklad zväčšíme prsníky.

O ženách sa vie oddávna, že chodia na operácie k estetickým plastickým chirurgom, ale o mužoch sa až tak nehovorí. Chodia?

Chodia odjakživa, len sa o nich nehovorilo. Je pravda, že ich bolo podstatne menej, veľmi výrazne však pribúdajú. Hrubý odhad je, že asi 10 percent klientov estetickej plastickej chirurgie sú muži a je ich z roka na rok viac. Dozrievajú ročníky, ktoré možno cítia, že doba si vyžaduje starať sa o seba aj trochu inak.

Muži vám aj hovoria, prečo sa chcú dať operovať, prečo chcú na sebe niečo zmeniť?

Niektorí povedia, ale je zbytočné pýtať sa na to, lebo ja nie som ten, kto rieši otázku „prečo“. Ani tú otázku nikdy neotváram, lebo ma v podstate do toho nič nie je. Otvorím ju jedine vtedy, keď si to situácia vyžaduje.

Čo tým myslíte?

Ak je jednoznačné, že pacient neuvažuje správne – typická problémová operácia je plastická operácia nosa, keď pacient napríklad skonštatuje, že sa mu nedarí v práci, lebo má krivý nos. Ja ako plastický chirurg, samozrejme, reagujem na požiadavku klienta, to znamená, že ak vidím evidentnú deformáciu, je v mojich silách upraviť ju. No ak tam deformácia nie je, vysvetlím mu, že jeho požiadavka je neopodstatnená.

To sa naozaj stáva, že odmietnete?

Samozrejme, že sa to stáva. Princíp je úplne iný ako napríklad vo všeobecnej chirurgii, ktorá zachraňuje životy a prinavracia ľuďom zdravie. Ak príde pacient so zapáleným slepým črevom, všetko je zo strany všeobecného chirurga direktívne a je predpísaný štandardný postup, čo treba nevyhnutne robiť. Estetická plastická chirurgia štandardné terapeutické postupy nemá. Medicínsky je to, samozrejme, postavené na štandardizovaných veciach, čiže je štandardizovaný typ anestézie, prístrojového vybavenia, zdravotníckeho materiálu, ale neexistuje žiadna direktíva zo strany plastického chirurga, ktorý povie, že nos musí vyzerať takto. Všetko je vecou dobrovoľnej dohody medzi klientom a plastickým chirurgom.

S čím okrem nerealistických požiadaviek muži prichádzajú?

Najčastejšie ide o operáciu gynekomastie. Ide o nezhubné zdurenie mužských prsníkových žliaz, ktoré je dôsledkom hormonálnej nerovnováhy. Smerom k starobe sa takéto zdurenie mužskej prsníkovej žľazy považuje za fyziologické a žľazu je možné z estetických dôvodov odstrániť. Niekedy odstránime z tela aj žľazu vo veľkosti mandarínky, operácia sa robí cez „smajlíkový“ rez na dolnom okraji dvorca, cez ktorý sa vyberie tkanivo žľazy.

Môže sa stať, že aj tridsiatnikovi-štyridsiatnikovi sa zväčší prsná žľaza?

Áno, napríklad ak užíva anabolické steroidy.

Ktoré sú ďalšie časté zákroky na mužoch?

Plastická operácia viečok a tiež liposukcia, čiže odsatie tuku. Liposukcia najmä z oblasti brucha a bokov. Pri konzultáciách, samozrejme, treba vysvetliť, že nie vždy je problém tuk, ktorý je pod kožou, ale aj intraabdominálny tuk, čiže tuk v brušnej dutine. Keď príde typický veľký chlap, ktorému trčí brucho, a povie, že chce z brucha poodsávať tuk, vezmem medzi prsty jeho kožu a ukážem mu, že podkožného tuku nemá toľko, aby sa mu zásadne zmenšilo brucho, v takom prípade je nutné zredukovať hmotnosť. Zriedkavejšie si dávajú upraviť nos, ale mnoho mužov vyžaduje aj omladzovacie procedúry typu výplní kyselinou hyalurónovou. Na našom pracovisku sa venujeme tiež transplantácii vlasov, zo zadnej časti hlavy sa presádzajú do prednej, čo je tiež žiadané. A časť mužov chodí na zväčšenie penisov, v mojom prípade je to častý dopyt, ale celkovo na Slovensku podobné zákroky takmer neexistujú.

Okrem vás penisy nikto nezväčšuje?

Neviem o tom, že by niekto ďalší na Slovensku robil zákroky touto kombináciou operačných techník, ale každý svoje zručnosti rozvíja, takže nevylučujem, že niekto s tým začal.

Čo sa robí s penisom?

Predlžuje sa a zväčšuje sa jeho objem, robí sa to kombináciou operačných techník. Pokusy o zväčšenie penisu nie sú žiadnou novinkou. Vo svete sa s tým začalo už niekedy v začiatkoch 20. storočia, keď do penisu pichali látky ako parafín alebo minerálne oleje.

To muselo byť dosť zlé…

Prvé pokusy mali zúfalé výsledky, veď parafín je ropná látka a mnohé pokusy sa nakoniec skončili amputáciou.

A dnes?

Ide o štandardizované chirurgické zákroky vykonávané plastickými chirurgmi alebo urológmi. Operácie, ktoré robím, sú kombináciou predĺženia penisu a tiež zväčšenia objemu penisu vlastným tukom.

Ako sa dá penis predĺžiť?

Cez rez tvaru V-Y sa nad koreňom penisu uvoľní jeho závesný väzivový aparát.

„Muži? Najviac gynekomastia, liposukcia, viečka.“

Čiže penis akoby z tela vystúpil a tým sa predĺži?

Presne, my do samotného penisu nezasiahneme, len umožníme, aby sa viac vysunul z tela. Nevieme však vopred posúdiť charakter väzivového aparátu, nedokážeme teda pacientovi pred operáciou presne povedať, o koľko sa penis predĺži. Štatistiky hovoria, že predĺženie môže byť o 1,5 až 4 centimetre, z mojej praxe môžem hovoriť o rozmedzí 2 až 5 centimetrov.

Ten prerezaný väz potom nemá snahu znova zrásť?

Nie, ale veľkým problémom pri hojení je retrakcia, čiže skrátenie penisu, penis má tendenciu vrátiť sa naspäť. V minulosti sa ako prevencia skrátenia penisu po jeho predĺžení vkladali nad koreň penisu silikónové implantáty. To však spôsobovalo ohromné problémy, implantáty sa premiestňovali a spôsobovali bolesti. V súčasnosti už poznáme špeciálnu operačnú techniku, ktorá retrakcii zabráni.

Ako sa robí zväčšenie obvodu penisu?

Vlastným tukom, ktorý odsávame najčastejšie z oblasti podbruška a stehien. Ide o transplantáciu tukových buniek. Cez 3- až 4-milimetrové rezy odberovou kanylou vytiahneme tuk do striekačky podtlakom, ktorý tukové bunky nepoškodí. Tuk spracujeme a aplikujeme pod kožu penisu a na rovnomerné rozdristribuovanie tuku slúži špeciálna bandáž. Transplantované tukové bunky sú veľmi citlivé a potrebujú sa pripojiť na cievnu výživu, na nejakú mikrocievku, takže prvých 72 hodín je pre ne kritických. Ak sa im to podarí, na novom mieste začnú žiť svojím životom a ostanú tam doživotne.

Stáva sa, že sa bunky nedokážu ujať?

Vtip je v tom, že vopred nevieme, koľko tuku sa prihojí a nevieme to pacientovi garantovať. Múdre knižky hovoria, že 30 percent tuku sa odbúra, 70 prihojí, lenže v realite to môže byť od 0 do 100, no pri správnej podkožnej aplikácii a správne určenom množstve si môžeme byť istí, že sa podstatná časť tuku prihojí. Ak si potom klient žiada ďalšie doplnenie tuku, po pol roku to môžeme urobiť. Tuk, ktorý sa prihojí, sa už nevstrebe, a my pri kontrolách o 2 – 3 mesiace vidíme efekt operácie.

Je to, ako keď zasejete semená na pole a niečo sa ujme, niečo nie?

Presne ste to trafili, ako keď nasejete semiačka a čakáte, a až po čase viete, či sa ujali a či rastlinka prežije.

V estetickej chirurgii sa často používa kyselina hyalurónová, nedá sa zväčšiť objem ňou?

Dá, bola aj predchodcom zväčšovania objemu penisov vlastným tukom, jej výrobcovia sa tomu aj seriózne venovali, ale materiál bol drahý a, samozrejme, dočasný. Kyselina hyalurónová vydrží štandardne 9 mesiacov, my používame kyselinu, ktorá vydrží 18 mesiacov, ale napokon sa vstrebe, takže vlastný tuk je vhodnejší. Používame ju však ako doplnok k uvedenej operácii v rámci zväčšenia žaluďa penisu.

Za aký čas je pacient po operácii schopný normálne fungovať?

Ide o výkon jednodňovej chirurgie, ktorý sa realizuje v celkovej anestézii. Pacient po operácii leží dve hodiny v prebúdzacej izbe a potom je schopný normálnej chôdze, na druhý deň ide domov. Sexuálne aktívny môže byť o šesť týždňov.

Šesť týždňov by sa nemal ani stoporiť?

Erekcia je prirodzená vec, ktorá neprekáža. Čo však prekáža, je manipulácia, ktorá by v prvých dňoch spôsobila zlé rozloženie tuku, preto štandardne odporúčame sexuálnu abstinenciu šesť týždňov.

„Penis sa dá predĺžiť o 2 až 5 centimetrov.“

Boli aj prípady, že ste odmietli pacienta?

Áno, prišiel napríklad neuveriteľne vyrysovaný šľachovitý muž, ktorý mal tak málo podkožného tuku, že nebolo z čoho vziať ho. Čím menej podkožného tuku, tým náročnejšie je získať ho. Zväčšenie objemu penisu je však operatíva viac „do sauny“, lebo penis je viditeľne hrubší najmä v pokojovom stave. Je, samozrejme, hrubší aj pri stoporení, ale už to nie je takyý markantný rozdiel.

Prečo je to tak?

Je to logické, lebo keď penis zväčší svoj objem a naplní sa krvou, dochádza k tlaku na tukovú vrstvu, ktorá sa sploští. To je informácia, ktorú klientom vždy povieme, estetický plastický chirurg musí povedať pravdu, inak by sa mu to veľmi škaredo vrátilo vo forme nespokojnosti klienta. Pri tejto informácii aj dosť veľa záujemcov skončí.

Dĺžka zostane väčšia aj po stoporení, alebo aj to je len „do sauny“?

To je niečo, čo štandardne nevieme zmerať, lebo vyšetrenia tohto typu vyžadujú eticky podchytené klinické štúdie. Zatiaľ nemáme k dispozícii štatistiky, ktoré by hovorili o veľkosti penisov v stoporenom stave po operácii. Môžem iba povedať, čo pacienti hovoria sami od seba a v drvivej väčšine sú spokojní, niektorí až tak, že mi spontánne chcú posielať fotografie. (Smiech)

Má to ešte nejaké negatíva?

Záujemcovi o zväčšenie vždy vopred poviem všetky možné negatíva, a ako jedno z negatív sa uvádza oslabenie závesného aparátu, čím by sa mohla oslabiť stabilita penisu v erektilnom stave. Zatiaľ mi to však nepotvrdil žiadny pacient. Ďalší námet na diskusiu, ktorý sme konzultovali aj s urológmi, je uhol penisu pri erekcii, lenže ten sa mení aj vekom – mladý muž má erekciu, pri ktorej sa mu žaluď takmer dotýka brucha, vekom je uhol iný.

Vy cítite, že je to kontroverzná téma, alebo je zväčšovanie penisov prijímané normálne?

Vo verejnosti to určite kontroverzná téma je, a veľmi. Takisto, ako keď sa v roku 1962 implantovali prvé prsníkové implantáty, všetci sa chytali za hlavy, že kto toto mohol vymyslieť, a v súčasnosti je to najčastejší výkon v rámci estetickej plastickej chirurgie.

Existujú nejaké seriózne štatistiky, koľko bežne merajú penisy?

Existujú, v pokojovom stave sú hodnoty dĺžky penisu 7,6 až 13 centimetrov, obvod 8,5 až 10,5 centimetra. V erektilnom stave je dĺžka 12,7 až 17,7 centimetra. Keď tieto štatistiky ukážem záujemcom o predĺženie penisu, drvivá väčšina z nich zistí, že sú v norme a sú prekvapení, že 20-centimetrový penis v pokojovom stave je úplná rarita, nie norma.

No aj tak chcú operáciu?

Keď chcú a pochopia problematiku, sú v dobrom zdravotnom stave, aby mohli absolvovať celkovú anestéziu, nemám dôvod im nevyhovieť. My operujeme zdravých ľudí, čo je zvláštna vec estetickej plastickej chirurgie. V iných odboroch lekár napíše diagnózu, ale my nie, ja môžem iba skonštatovať, že máte penis normálnej veľkosti, no nič nebráni jeho zväčšeniu. Je to o prianí klienta a mojej schopnosti jeho prianie naplniť. Ale nerád by som bol ako estetický plastický chirurg spájaný iba s tým, že sa venujem penisom, lebo ide iba o jeden z mnohých výkonov, ktoré mám v portfóliu. Zároveň sa neustále zamýšľam nad tým, ako tému uchopiť, keďže ide o intímnu chirurgiu. Takže aj tento rozhovor je viac-menej pioniersky, nie je jasné, ako o tom debatovať.

„20 centimetrov v pokoji je úplná rarita, nie norma.“

V akom veku k vám chodia klienti kvôli veľkosti penisu?

Ide o mužov vo veku 20 až 55 rokov s priemerným vekom 35 rokov, 60 percent z nich je ženatých.

Koľko percent z klientov tvoria Slováci?

Ja som s týmito operáciami začínal v Čechách, päť rokov som pracoval v Prahe a v Mariánskych Lázňach, kde sme robili 1 800 estetických operácií ročne. Záujemcovia o zväčšenie penisu boli najmä Nemci a Rakúšania, tiež Švajčiari a Taliani. Na Slovensku je skladba klientov veľmi podobná, chodí sem však viac Rakúšanov ako Nemcov, mali sme tiež mužov zo Švajčiarska, z Maďarska, z juhu Európy, ale mal som aj Turka a Sýrčana, ktorí žijú v Nemecku. Keď sa informácia o penisoch objavila na internetovej stránke kliniky, začali chodiť aj Slováci a je ich čoraz viac, zhruba 10 percent klientov je zo Slovenska.

Je to aj tak, že niektorí chcú iba predĺženie bez zväčšenia objemu?

Zhruba 90 percent je kombinácia, jeden výkon potencuje ten druhý, lebo aj samotný tuk natiahne penis asi o centimeter.

Koľko stojí kombinácia?

Ak rátam dohromady kombináciu výkonov, celkovú anestéziu, hospitalizáciu, tak v súčasnosti 3 220 eur.

Muži si však dávajú robiť aj iné operácie – sú prípady chlapov, ktorí chcú mať napríklad väčšie bicepsy, tak si do rúk dajú voperovať implantáty?

Sú, ale týka sa to skôr lýtok. V Prahe som sa s takýmito klientmi stretol, mali chudé lýtka, tak chceli implantáty, alebo existujú tiež mužské silikónové prsníkové implantáty a six packy, čiže tehličky na bruchu. Ja som tie operácie nerobil, lebo som zástanca teórie, že ak chce chirurg robiť operácie kvalitne, musí klientov rátať v tisícoch. Lenže s požiadavkou lýtkových implantátov sa stretnem asi raz za rok, a keď robíte niečo raz ročne, nemôžete to robiť dobre.

Aký je pomer operácií žien a mužov, ktoré robíte?

Z mojich klientov je 90 percent žien a 10 percent mužov, čo je v stredoeurópskom regióne asi univerzálny pomer.

Čo najviac žiadajú ženy?

Prsníkové operácie, liposukcie, plastické operácie brucha, z tvárových zákrokov sú časté plastické operácie viečok, facelifty, zväčšenie pier.

V súčasnosti je ohromný technologický vývoj. Týka sa to aj estetickej medicíny?

V USA v roku 2016 bol príjem z estetickej plastickej chirurgie 16 miliárd dolárov, čo je neuveriteľné číslo. Také peniaze motivujú technologické firmy pracovať na nových veciach, takže vývoj je obrovský. Napríklad liposukcia – existuje vibračná, rádiofrekvenčná, laserová, plazmová, ultrazvuková, čiže vždy sa po nejakom čase objaví iná technológia, ktorá uľahčí operácie.

Ako sa to robilo v minulosti?

Liposukcia sa robila obyčajným zavedením podkožnej kanyly a mechanickým odsávaním tuku, lekár musel namáhavo manipulovať odsávacou kanylou v podkoží a boli obrovské komplikácie, podkožné krvácania, ohromné modriny, niektoré prípady sa končili transfúziami krvi. Potom vymysleli tumescenčný roztok, ktorý sa aplikuje do podkožia pred odsatím tuku a v ktorom je napríklad adrenalín. Po jeho aplikovaní sa stiahnu cievy a pri liposukcii nedochádza k takému výraznému podkožnému krvácaniu. Modriny sú menšie, hojenie je rýchlejšie. Liposukcia je na druhom mieste výkonov, takže výrobcovia zdravotníckej techniky vedia, do čoho investovať, aby sa im peniaze vrátili. Keď plastický chirurg vidí, že operácia sa s moderným prístrojom dá urobiť rýchlejšie, bezpečnejšie, efektívnejšie, prístroj si určite zadováži.

Ako sa zmenili implantáty do pŕs?

Kedysi bol implantát niečo ako vrecko naplnené tekutým silikónom, ktoré keď prasklo, silikón vytiekol a bolo zle. Najnovšia generácia implantátov obsahuje súdržný silikónový gél, aj keby obal praskol, gél nevytečie. Implantáty bez problémov vydržia pri autonehodách aj nárazy airbagom. V minulosti som dostal zadanie, aby som vypracoval pre ministerstvo zdravotníctva posudok, či môžu mať vojačky prsníkové implantáty. Výsledkom bolo, že áno, dopracoval som sa dokonca k informáciám, že v niektorých krajinách armády prispievajú vojačkám na estetické operácie vrátane implantátov, aby ich prilákali do armády.

Budúcnosť bude aká, ľudia budú čoraz viac žiadať operačné zmeny tela alebo tváre?

Trend tomu jednoznačne nasvedčuje. Začína byť napríklad veľký tlak na kombinované operačné výkony, čo súvisí s estetickou turistikou – ak človek priletí do nejakej krajiny s cieľom operácie, chce počas jednej operácie absolvovať čo najviac výkonov. Technologický vývoj sa bude zameriavať na prístroje umožňujúce dokonalejšie rezanie a zastavovanie krvácania, ako aj zdokonaľovanie šitia a uzatváranie operačných rán. Plastická chirurgia nie je o ničom inom, len o robení sofistikovaných rán a ich sofistikovanom zašití. Na týchto dvoch veciach sa dá veľa časovo ušetriť, takže ak budú v praxi skalpely, ktoré prerežú tkanivo a automaticky zastavia krvácanie, bude to rýchlejšie a efektívnejšie. Moderné je teraz tiež používanie tkanivových lepidiel.

„Chceli aj implantáty lýtok, či tehličiek na bruchu.“

Na čo sa používajú lepidlá?

Pri faceliftoch a plastických operáciách brucha treba odklápať veľké kožné laloky, oddeľuje sa koža od svalov, kde vzniká mŕtvy priestor. Do tohto mŕtveho priestoru môže pacient nakrvácať. Pri použití tkanivového lepidla takýto mŕtvy priestor nevzniká, pacienti majú minimálne modriny a hojenie prebieha podstatne rýchlejšie. Je to zasa o technológiách a výskume. Odvtedy, ako vymysleli tkanivové lepidlo, ho s radosťou používame, a ja osobne dobre spávam.

Predtým ste nespávali dobre?

Facelift je náročná operácia a nie je nič horšie, ako keď pacientka po operácii zakašle alebo ju napne na vracanie, zvýši sa jej tlak, ktorý otvorí nejakú cievku, tá začne krvácať, o druhej v noci chirurga prebudí telefón a je nutné takúto komplikáciu chirurgicky riešiť. Tkanivové lepidlo tento problém rieši dokonale.

článok bol uverejnený v časopise TÉMA  01/2020